Práve sme našli prvú normálnu planétu, ktorá obieha okolo hnedého trpaslíka

Vedci oznámili, že prvá planéta obieha okolo hnedého trpaslíka. Je to významný objav a fascinujúce okno do vývoja typu hviezdneho objektu, o ktorom toho veľa nevieme.



Hnedý trpaslík - niekedy označovaný ako zlyhaná hviezda - je objektom s veľkosťou blízkym Jupiteru, ale s podstatne väčšou hmotnosťou. Na rozdiel od bežnej hviezdy nie je dosť hmotná na to, aby spájala vodík, a nevyžaruje veľa viditeľného svetla. Hnedí trpaslíci môžu spájať deutérium a lítium, nikdy však nedosiahli veľkosť potrebnú na udržanie fúzie vodíka v ich jadrách.



Ako si možno viete predstaviť, existujú otázky týkajúce sa toho, kedy superplanéta (planéta s hmotnosťou väčšou ako Jupiter) zhromaždí dostatok materiálu na to, aby sa mohla kvalifikovať ako hnedý trpaslík. Pretože nie sú zvlášť svietivé, nie je ich až také ľahké spoznať. Dotyční vedci poznamenávajú: „Naša galaxia by sa tiež mohla hemžiť hnedými trpaslíkmi, ktorí nemôžu vydržať fúziu vodíka a sú teda veľmi slabí.“



BrownDwarfComparison-pia12462

Porovnanie: väčšina hnedých trpaslíkov je len o niečo väčšia ako Jupiter (10–15%), ale vďaka vyššej hustote je až 80-krát masívnejšia. Slnko nie je v mierke a bolo by väčšie. Obrázok a popis na Wikipédii.

Teraz je tu háčik: V skutočnosti sme predtým našli veľmi veľké planéty obiehajúce okolo hnedých trpaslíkov. Ako vedci všimnite si však :



() Veľké hmotnostné pomery (q & 0,1) medzi hostiteľom a spoločníkom naznačujú, že sú tvorené ako binárne systémy buď dynamickou interakciou v nestabilných molekulárnych oblakoch (Bate 2009, 2012), alebo turbulentnou fragmentáciou jadier molekulárnych mrakov (Padoan & Nordlund 2004). To znamená, že spoločníkov je možné považovať skôr za hviezdne objekty ako planéty (Chabrier et al. 2014). Naopak, nízky hmotnostný pomer tejto udalosti (q ∼ 0,016) v kombinácii s nedávnymi správami o masívnych diskoch (& MJ) okolo mladých hnedých trpaslíkov (Hervey et al. 2012; Andr´e et al. 2012; Palau et al. . 2014), naznačujú, že planetárny spoločník udalosti môže byť tvorený mechanizmami formovania planéty.



Inými slovami: V minulosti sme našli planéty, ktoré sa zrejme tvorili okolo hnedých trpaslíkov veľmi odlišne od toho, ako veríme, že boli vytvorené naše slnko a slnečná sústava. Zdá sa, že táto planéta bola formovaná bežnejším spôsobom, čo naznačuje, že systémy hnedých trpaslíkov môžu byť schopné hostiť aj planéty (alebo aspoň planétu).

Šance na to, že také planéty usporiadajú život, sú však dosť malé. Predpokladá sa, že hnedí trpaslíci nie sú schopní emitovať značné množstvo tepla, pretože obsahujú predovšetkým relatívne malé množstvo taviteľného materiálu. Starí hnedí trpaslíci sú dostatočne chladní na to, aby mali atmosféru, hoci to nie je ten, ktorý chcete dýchať (v atmosfére hnedého trpaslíka môže pršať železo). Hnedý trpaslík s planétou okolo je stále prekvapivým nálezom a mohol by nám povedať viac o tom, ako vznikajú planéty, dokonca aj okolo mimoriadne nízkych a nie celkom hviezdnych hviezd.